
Momentálne nie je veľa noviniek,tak som sa rozhodla dať sem interview s nedávneho vydania časopisu IN,kde Bruno hovorí o svojich začiatkoch a o tom,ako je na tom práve so ženami :)
IN: Nezainteresovanému pozorovateľovi sa môže zdať,že si sa dostal na vrchol zo dňa na deň...
Bruno: Moji rodičia sú hudobníci. Otec pochádza z Brooklynu,hrá na bicích a mama je speváčka. Doma hrala vždy hudba, naše rodinné stretnutia vyzerali pomaly ako najväčší festival. Môj strýko zbožňoval napodobňovať Elvisa. Aj preto ma už asi ako 3-ročného so sebou vzal na pódium. Do Kalifornie som sa presťahoval z Havajských ostrovov bez toho,aby som mal potuchy o tom,ako to v šoubiznise funguje.Vedel som iba jedno! Chcem sa živiť spevom. Bol som dosť stratený,ale vďaka šťastnej náhode som spoznal ľudí,ktorí mi pomohli naučiť sa pravidlá hry.
IN: Išlo to ľahko?
Bruno: Vôbec nie! Dlho som sa trápil a až po čase prišli prvé ponuky.Spočiatku som mal prácu ako textár a producent,čo ma trochu hnevalo,pretože som chcel byť výdy interpretom.Po krátkom váhaní som však uznal,že aj za tieto šance musím byť vďačný.Vedel a veril som,že skôr či neskôr príde aj môj čas.Boli však skladby,ktoré som si ponechal sám pre seba.Nire preto,že by som tie slabšie písal iným,skôr preto,že boli maximálne osobné a bolo v nich všetko o mne.Keď sa nakopili,pustil som ich človeku,ktorý pre moje terajšie vydavateľstvo hľadal talenty.On mi okamžite ponúkol zmluvu.
IN: Čím si ho zaujal?
Bruno: Tým,čím chytia skutočne veľmi úspešní interpreti svoje obecenstvo.Tipujem... Veril mi to,čo som spieval.Povedal mi,že cíti spev od srdca.
IN: Brániš sa štýľovému škatuľkovaniu. Prečo?
Bruno: Podľa mňa je hlúposť o tom dnes rozprávať.Všimol som si,že mi veľmi prospieva spolupráca s ďalšími umelcami, každý z nich má svoj vlastný, malý svet. Každý z nich je iný. A to je vzrušujúce. Mám rád nové veci.
IN: Nikdy si nemal obavy z celkom neznámeho prostredia? Predsa len,šoubiznis je dravý svet.
Bruno: Mal som obavy,ale vedel som,že ak to neskúsim,budem do konca života ľutovať.
IN: Vedel si si po osamostatnení sa napríklad navariť?
Bruno: Nie som síce šefkuchár,ale od mamy som pochytal zopár receptov.Ako vidieť,neumrel som od hladu.
IN: Ktorá skladba je tvoja obľúbená?
Bruno: Teraz Grenade. Píšem množstvo pesničiek o láske a ženách. Zbožňujem ich! Samozrejme,tiež mám skúsenosť s odvrátenou stránkou partnerských vzťahov, tiež som sa šialene zamiloval do babenky a hoci som vedel,že ona to tak necíti,predsa som sa nepohol ďalej. Poriadne som trpel!
IN: Vieš sa ľahko zamilovať?
Bruno: Áno,tak ako väčšina mužov! Občas to trvá iba pár hodín alebo dní,ale skutočne mám vtedy pocit,že chcem iba tú jednu a konkrétnu babu. Naveky. Potom to pominie...
IN: Nie je to skôr erotiská príťažlivosť?
Bruno: Neviem urobiť rozdiel. Ženy prežívajú tieto veci celkom inak ako my muži.
IN: Teraz ťa riešia desaťtisíce dievčat,ponúkajú sa ti najkrajšie baby sveta. Vieš si predstaviť,že by si mal v takýchto podmienkach vážny a monogamný vzťah?
Bruno: Budem úprimný,hoci mi to určite nepomôže...Ale nie! Neviem si to predstaviť.Tak veľmi som doteraz precoval,že sa chcem jemne uvoľniť a užívať si život.Aspoň čo sa báb týka. Potom sa uvidí,možno mi zajtra do hlavy udrie veľká láska...
*copy with source*

























Pěkný rozhovor :) Bruno je mi čím dál sympatičtější :)